Naša Pani z Kibeha – Opäť ďalšie zjavenia Panny Márie

Tretia vizionárka, ktorá cestovala do neba, bola Vestine. Počula som o jej pozvaní v nedeľu ráno, ked som sa ponáhľala pripraviť sa na svätú omšu s rodičmi, Zehlila som záhyby na svojich pekných bielych kostolných šatách, keď som počula opakovanie posledného vizionárkinho zjavenia. Jej slová ma prinútili hodiť šaty na posteľ na hromadu a sadnúť si vedla rádia. Vedela som, že budem mať problémy za to, že som to rodičom spôsobila meškanie na svätú omšu, ale toto bolo velke!

Zdá sa, že Ježiš požiadal Vestine, aby za neho na Veľký piatok zomrela, ale sľúbil jej, že na Veľkonočnú nedeľu vstane z mítvych. Tá žiadosť ma vystrašila aj fascinovala. Premýšľala som, za koho by som bola ochotná zomrieť. Za svojich rodičov? Za bratov? Dovolila by som si zomrieť za Ježiša? Sama som si nevedela na svoju otázku odpovedať. Existoval niekto, komu by som verila natoľko, že by som uverila, keby mi povedal, že mi zajtra vráti život, ak budem súhlasiť s tým, že si dnes lahnem a zomriem? Bola som schopná takej lásky, akú si takýto akt viery vyžaduje? Všetko vo mne mi hovorilo, že náš Pán používa Vestine, aby nám dal príležitosť položiť si otázku, aká silná je naša viera. Bude dost silná na to, aby sme prežili to, čo nás čaká?

Náš Spasiteľ zomrel za nás a teraz žiadal Vestine, aby zomrela za neho. Bola som si istá, že desaťtisíce Rwandanov, ktorí počúvali to isté vysielanie, sa pýtali, či je viera tejto mladej ženy dostatočne silná na to, aby prisahala: „Áno, zomriem za teba a viem, že ma vzkriesiš.” Bola som si istá, že keď čakali
na Vestininu odpoved, pýtali sa sami seba, či je aj ich viera dostatočne silná. „Áno, Ježišu, zomriem za teba,” povedala Vestine a verím, že táto odpoved posilnila vieru všetkých Rwandanov. „Ano, budem plniť tvoju vôľu.

Boží Syn povedal dievčatu, že kým bude mítve, uchová jeho dušu v nebi. Vestine dala všetkým najavo, aby ju nepochovávali, aj keby lekár podpísal úmrtný list. Mala zomrieť pre Ježiša na Veľký piatok presne o tretej popoludní, v hodinu, ked’ Kristus zomrel na kríži, a na Veľkonočnú nedeľu vstať z mŕtvych.

Jeanette mala pravdu a tí, ktorí vizionárov vyšetrovali, sa chystali zabezpečiť, aby všetko, čo Vestine počas veľkonočného víkendu urobí,  bolo pod dohľadom, testované, kontrolované a zdokumentované. V Kibehu sa zišli aj novinári, aby informovali krajinu o jej stave. Kedže do určeného času v piatok popoludní nemali o čom informovat, odvysielali príchody jednotlivých členov vyšetrovacej komisie, zaznamenali lekárov a zdravotné sestry určené na monitorovanie Vestininých životných funkcií, opísali lekárske vybavenie, ktoré sa prenášalo do budovy, a, samozrejme, oznámili príchod samotnej Vestine.

O tretej hodine popoludní Vestine skríkla, akoby ju zachvátila bolest, potom padla na posteľ, zavrela oči a zomrela. Lekári boli ohromení. Mladá žena jednoducho prestala dýchat, nepočuli jej tlkot srdca ani nezaznamenali pulz a zistili, že jej krvný tlak klesol na nulu. Výsledky sa kontrolovali a prekontrolovali, ale zostali rovnaké. Lekári sedeli a viac ako hodinu na nu hľadeli, a snažili sa rozhodnúť, či ju majú vyhlásiť za mrtvu a verejne oznámit, že Vestine Salimová zomrela v spánku. Medzi teológmi a lekárskym tímom sa rozprúdila debata. Z prísne vedeckého hľadiska bola mítva, ale ak naozaj zomrela, z teologického hľadiska to bola Božia vôla a presne to, co Ježiš povedal, že sa stane. Čo znamená, že môže aj vstat z mrtvych, ako to sľúbil. Všetci sa rozhodli, že budú len sediet.

Vestine sa dlho a zhlboka nadýchla a s malým povzdychom vydýchla. Okrem mierneho rozšírenia hrudného koša, ked sa jej pľúca naplnili vzduchom, sa nepohla ani nejavila známky života. Pokračovala v jednom hlbokom nádychu každú hodinu alebo dve, čo lekárov zmiatlo, ale presvedčilo ich, že telomladej dámy funguje. Bola preč, ale nebola mrtva. Jediné, čo mohli urobit, bolo počkať na Veľkonočnú nedeľu a zistiť, či Kristus skutočne vzkriesi vizionárku z mŕtvych.Čakali štyridsat hodín. Potom, tesne po svitani na Velkonočnú nedeľu sa Vestine zobudila. Z očí si zotrela spánok, natiahla ruky k stropu a dlho, uvoľnene zívla. Rozhliadla sa po miestnosti na vyčerpaný tím vyšetrovateľov a lekárov a usmiala sa„Dobré ráno, všetci,” povedala veselo. „Šťastnú Veľkú noc!” Vyšla z postele, vzala si uterák a mydlo a išla sa umyť pred rannou svätou omšou. Lekári ju zastavili a naliehali, aby im dovolila urobiť niekoľko základných testov, čo dovolila.Vyšetrovatelia si sadli s Vestine a spýtali sa jej, či si spomína na niečo z tých štyridsiatich hodín, počas ktorých spala ako mrtva.

Neviem to opísat,“ odpovedala. „Ježiš ma vyzdvihol do neba, ale nedokážem to opísať – neviem ako. Boli tam farby, ktoré som nikdy predtým nevidela, a zneli ako hudba, a hudba, akú som nikdy predtým nepočula, znela ako farba. Nemám slov… Ja neviem Neviem, ako vysvetliť ten pocit, že som tam bola, lebo som nikdy nič podobné necítila. Ako by som opísala, aké to je dýchat vodu alebo piť vzduch? Nedokázala by som to, pretože je to pre mňa nemožné. Neexistuje spôsob, ako porovnať nebo a zem.Ale môžem vám povedať toto: Z hĺbky duše som prosila Ježiša, aby ma tam nechal. On povedal, že ešte neprišiel môj čas, takže musím odísť. Nikdy pre mňa nenastala smutnejšia chvíla. „Tak prečo si bola taká šťastná, ked’ si sa prebudila?” spýtal sa jeden z vyšetrovateľov.„Pretože viem, že sa vrátim do neba, a keď sa tam vrátim, budem tam môcť zostať navždy.”